Nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa

Foto: Guillaume Baviere/flickr.com

(aneb ako samou túžbou po víťazstve neprísť o účasť)


Dodnes spomínam, ako ma čoby štvorročného vzal ujo študentíkovi na nohec. Plejáda budúcich leteckých inžinierov začala sranda-match. Z nepadnoucích treniek vyčnievali tenké bledé nôžky a taky cípmi hlboko zastrčených, zle padnúcich tielok. Odenie inteligentům nevadilo. Nevadilo im nič. Sršali humorom, ktorému som nerozumel. Každý neohrabaný pohyb okamžite doplnil náležitý komentár, ktorému sa všetci zúčastnení smiali. Dobrosrdečne. Chlapci si to s nadhľadom, ľudsky a bezstarostne užívali.
Kým jedna strana nezačala jasne prehrávať.
Na komentáre prestal zostávať dych. Vtipkovanie nahradilo sústredené supění. Cez sieť mimo balóna ešte občas preletel nejaký štengr, ale len zo strany tých lepších. Prehrávajúca tím nervne fučal, analyzoval každú chybu a nachádzal vinníkov. Zlepšil sa. V tú chvíľu znervóznel tím doterajších víťazov. Ešte komentoval, ale už nie dobrosrdečne. Skôr posmešne. Duch tímu, ktorý sa vzpínal, došiel opätovného zjednotenia a - namiesto aby kritiku sústreďoval do svojich radov - nervozitu ventiloval v čím ďalej jadrnějších vyjadreniach cez sieť.

Prišiel prvý otvorený spor.
"Aut - to bol áut!" zaznelo zo strany vydesené náhlym zlepšením babrákov.
"-píp-somár áut!" vrátilo sa späť - zúrivo a dotknuto.
"Bol to áut! Som to videl - nie?! "
"Ty a tvoja trenky ste áut! -píp-! "
"Ovládaj sa - mám tu synovca," skúsil ma využiť ujo.
Dostal odpoveď: "Tak pred ním-píp-somár nefixluj!"

V tú chvíľu už to nebol sranda-match budúcej inteligencie. Na hrubom betónovom ihrisku obohnaného proděravělým pletivom zúril boj. Prederavené nebolo len pletivo. Diera zívala aj v ľavom rohu siete. Diera, ktorú všetci prehliadali, kým cez ňu neprefičal lopta - zo strany už len tesne vedúcich.

Ha!

Obe armády reagovali inak.
Tím pracne sa doťahujúce vystúpil rezolútne zamietavo, ale taky znepokojene a výhražne. To pre prípad, že by stranu, ktorá poslala víťazný balón sietí, napadlo, čo ju napadlo.

Sláviť. Okázalo a sebavedome - ako by len pribudli ďalšie body na úkor spotených babrák. Babrák posadol amok. Džungle, rev, nadávky. Hotové kolokvium. "Ja idem domov, ja to-píp-, choďte do-píp-!" Cez deravou sieť na tie druhé ukazovala kopa prstov. Strana podvodníkov chcela bod. Strana podvedených pomstu. Strýko sa šialenstvom strhnúť nenechal. Obozretne sa rozhlédnuv, pristúpil k okraju siete. Ako by sa len snažil uistiť, či mohol onou dierou skutočne preletieť balón, sieť okolo diery roztiahol, potom zase utiahol ...

A potom ...

Opatrne sa ešte jedenkrát rozhliadol, začal onú dieru narýchlo látat uzlovaním zdrapov. Šikovný ťah. Ak nebola diera, ako jej mohol preletieť balón? Lenže ... Vzápätí sa ozvalo tiahle, zvířecké, nad ostatné škreky čnejúce vytie. Študentíkovi, ktorý predtým sváčka napomenul, nech predo mnou nepodvádza, strýkovia počínanie postrehol. Nechcel strácať čas artikuláciou - a tak zavyl, aby to strýko nestihol.

Vytie fungovalo. Všetky ukazováky podvedenej strany namieril k strýkovi a diere. Ujo pokrčil ramenami a zakoktal niečo v tom zmysle, že to chcel len ... trochu ... spravit - čo bolo koniec koncov v záujme všetkých - ale budúcu inžinieri mu to nežrali. Vo vzduchu viselo násilia. Predstavte si, že by ste tieto inteligentné slušné chlapcov vybavili bruslema, hokejkama, puky a poslali ich hrať hokej ...

Každý športovec je egomaniak

Najlepšie to vystihol Stu Ungar, víťaz svetovej série v pokri v troch rôznych dekádach, ktorý povedal: "Nechcem sa učiť prehrávať. Keď sa naučíte prehrávať, ste len ďalší človek, ktorý prehráva. "

Možno je zúčastniť sa dôležitejšie ako zvíťaziť, ale bez možnosti zvíťaziť by sa nezúčastnil nikto. Či už sa človek zúčastňuje akéhokoľvek zápolení, zúčastňuje sa na teoretickú šancu vyhrať. Alebo aspoň preto, aby sa dal do súladu s tými, ktorých šance vyhrať sú reálnejšie.

Je síce dôležité vedieť prehrať so cťou - to ale skôr z nutnosti. Prehra sa nevyhne nikomu a tak je dobré vedieť ju prijať, ale väčšina ľudí o ňu rozhodne neusiluje.

Nie na hobby úrovni ...

Je to správne?

Hobby športovci sú soľou zeme. Ak sa niekedy stane, že to profík na MS príde len odbruslit (čo každého normálneho fanúšika vytočí), hobby športovec do toho dá vždy všetko - hoci na rybníku. Prečo by to inak robil? Ak by sa futbal, hokej, tenis alebo akýkoľvek iný šport na amatérskych placke nemydlil s túžbou po víťazstve, nehral by sa vôbec, a už vôbec nie na profesionálnej úrovni - pre peniaze. Aj Wayne Gretzky začínal pre radosť, ale keby už vtedy čoby štvorročný capart nebol egomaniak s túžbou víťaziť, asi by sa nikdy nebol zlepšil natoľko, aby bol dôvod o ňom písať. Neviem, či je to správne, ale je to skutočné.

Hokej verzus ostatné

Rugby alebo Americký futbal sú aj v hobby verzii tvrdej, kontaktné športy, asi ešte kontaktnější než hokej - ale športy hrané na mäkším povrchu, s mäkším náčiním. Ľad je tvrdý, puk tiež. Hokejky - bez ohľadu na flex - takisto.

Ako prežiť hokejovú kariéru

Absolútny základ, aj keď pre rekreačný hokej, sú - mimo korčule, puk a hokejku - chránič krku a helma.

Napriek tomu ...

Ísť hrať hokej bez dôkladnejšej výstroje znamená ísť hrať s nebezpečnými ilúziami - alebo bez túžby po víťazstve - čo je buď zbytočná, alebo len ďalší nebezpečná ilúzia.

Päť najšialenejších dôvodov k hre bez chráničov

1. Sme amatéri

Žiadne pravidlá, žiadny rozhodca, žiadne peniaze. Hráte pre prestíž. A blbo. Hranicou toho, čo by sa nemalo stať, bude ešte len to, čo sa stane - až sa to stane - a to bude neskoro. Pravda, profíci - narozdiel od vás - do seba idú.

Cielene.

To je kľúčové slovo.

Niekoho cielene zložiť zadkom alebo ramenom väčšinou znamená chcieť ho na moment vyradiť z hry - nie zmrzačiť, ale hlavne, znamená to vedieť, čo a prečo robím. Profíci navyše vie bodycheck prijímať - a spadnúť. Najpodstatnejšie je, že majú chrániče. Ďaleko horšie býva neúmyselná zrážka, s hokejkou hore - ktorej pravdepodobnosť rastie nepriamo úmerne skúsenosti hráčov - potom je rozhodujúce, či dotyční uverili onej šialenosti, že nepotrebujú výstroj, pretože hokej nevie.

Mimo helmu a chránič krku ...

Doporučujem:

  • rukavice
  • kryt na oči
  • chránič na zuby
  • suspenzor
  • chrániče na holene, lakte, ramená
  • a hlavne rozum

2. Nedokážeme poriadne korčuľovať

nadto dávať bodycheck - k čomu tona vypchávok? "Uáááááá!" - Váš spoluhráč alebo protihráč sa práve rúti / točí po ľade. Nekontrolovane - vôbec nevie, čo robí. Jediné, čo vie: spadne.

Snaží sa ten moment oddialiť - plácha rukami, šermuje hokejkou, tancuje - ale nerád. Je otázkou, ako veľmi a kam nakoniec spadnie - a či so sebou vezme niekoho iného. Je taky otázkou, či má chrániče na holene a lakte, alebo hrá na Adama.

Doporučuju:

  • rukavice
  • celotvárový kryt
  • suspenzor
  • chrániče na lakte, holene aj ramená

Existuje veľa modelov, ktoré vás nevycpou ako plyšáky, ale predsa ochráni.

3. Strieľame pomaly a slabo

Raz ma čoby nepřesvědčeného golfistu známi vytiahli na nočné odpalisko. Z vedierku som vytiahol loptičku, posadil ho na ten gumový nezmysel, napriahol a - minul. Všetci odpaľovači sa rozrehotali, pretože som sa otočil okolo vlastnej osi. Po štvrťhodine je to prestalo baviť. Stále som sa márne snažil odpáliť jeden loptičku. Môj kýblik zostával plný. Zo všetkých ostatných odpalísk to svišťalo - u mňa svištěly naprázdno máchající palicu.

Potom sa to stalo.

Ťuk!

Mnou odpálená loptička rotovala a letela a letela a letela, a dokonca ešte v momente, kedy opúšťala dosah reflektorov a mizla vo tme, stúpala. Kam dopadla, neviem, ale viem, že tam ten večer nikto neodpálili ďalej. Golfisti hľadeli ako puci.

Žiadu ďalšiu loptičku už som netrafil.

Strieľate slabo, to ale neznamená, že sem tam - hoci náhodou - nevypálíte poriadnu štandardu. Narozdiel od profíkov máte oveľa menšiu kontrolu nad tým, ako vysoko a kam puk letí.

Doporučuju:

  • celotvárový kryt
  • suspenzor
  • a ešte jedenkrát - chránič krku!

4. Som oveľa lepší hráč ako ostatný

Oni chrániče potrebujú; ja viem, čo robím - postrážim si to.

Óóó ... Priatelia, máme medzi sebou hviezdu. Držme sa v úctivej vzdialenosti, nech ju neškrábnem - alebo nás prestane oslňovať umom. Toto je veľa nebezpečné. Oni sa totiž budú zlepšovať. A tým, že chrániče majú, si časom prirodzene dovolí viac. Prestane ich baviť sledovať, ako im elegantne, v retro-štýle, naľahko, možno dokonca bez prilby pod veko zavesuješ jeden puk za druhým. Jedného dňa budú chcieť zavesiť oni teba - na háčik alebo mantinel - a dozáříš.

Doporučuju:

  • všetko
  • a hlavne pokoru.

5. Všetci sme inteligentní ľudia, vysokoškoláci, tak snáď...

Nebudeme blbnúť. Nezbláznim sa kvôli takej prkotine, ako či nám náhodou niekto nedá gól. Budú na nás pozerať priateľka a synovci a netere, takže ... Takže odporúčam všetky možné chrániče, vrátane nohavíc. A ešte jedenkrát prečítať tento článok.