Ukladám dieťa - k ľadu


Dítě u ledu | Zdroj: Mark H. Anbinder/flickr.com

Kamaráta Pavla som sa pred rokom pýtal, či sleduje, ako repre váľa na MS. Odpoveď znela "nie." Vysvetlenie: "Kedykoľvek zapnem hokej, príde mladý, čelo prilepí na obrazovku a takto vydrží až do pauzy. Z tohtoročného MS vidím prd - len Danova chrbát, ale podľa toho, čo počujem, to taky za prd stoja. Takže by som rád vedel, čo na tom ten mladý vlastne vidí - keď pozerá tak zblízka. ""Možno by chcel ešte kúsok bližšie," napadlo ma. "Čo?" uistil sa Pavel. "Možno chce hrať - hokej," vybalil som natvrdo, čo nechcel počuť.

Panika

Keď sa kamarát Pavol prisťahoval do mesta, päť rokov v kuse mal bachratý štós lupeňov zvaný permanentka. Sledoval všetky mače. Keď překecal ocina, jazdil von. V NHL fandil diablom. Akokoľvek bol mrňavý, už od trinástich sa vsádzal - napodiv - úspešne. Bol skrátka fanatický fanúšik - ale postihnutý zvláštnym presvedčením istého druhu fanúšikov - že je prima na hokej pozerať, ale odkĺzať to musí niekto iný. Nedaj bože, keby to snáď bol jeho syn.

Pred vyzbrojíte dieťatko, odzbrojte rodičia

Pavel: starosti!
Ja: radosť!
Pavel: Za týždeň ho to prestane baviť!
Ja: Za mesiac znova začne!
Pavel: Je malý!
Ja: Hlavou na obrazovku dosiahne!
Pavel: Vieš, koľko stojí výbava?!
Ja: a ty?

Pred samotným vystrojením dieťaťa rodičia znovu vyzbrojte

Nielen trpezlivosťou. Preventívne aj ľahko prehnaným odhadom ceny za kompletnú výstroj. "Počítaš s tým, že to dohromady môže stať ... Nejakých desať tisíc?" pýtam sa Pavla. Len po mne hodil očami. Nemal čas odpovedať. Štvorročný Dan ho za ruku vtiahol dnu hokej-shopa. Ďalej otec a syn postupujú v zhode. Inštinktívne je pritiahol vešiak s dresmi. Dan v ňom zmizol. Pavel maškrtne omrkává diabolsky zvodnú šestadvacítku Eliáša - opory hokejových pekiel. Pekný spôsob, ako rozpočtu hneď pri prvom vhadzovaní uľaviť peňaženke. Pavel dres vrátil na vešiak, z ktorého úspešne vymotal strateného syna.

Ideme na to

Dane, do treniek! Predavač cíti šancu - a kmitá. Najskôr prináša podvlíkacie triko. Pavel: "To snáď má - nie?" Predavač: "V tomto sa nebude tak potiť - a s dlhým rukávom ho nebudú škriabať chrániče. Ani dres. "Potiť sa začína Pavol - a škriabe sa za krkom. Čo ďalej? Srandovne malý suspenzor. "Na čo toto?" - sa pre jedenkrát nikto nepýta. "Tak ma napadlo," kokce predavač, "eee - že by mohol mať špeciálne ponožky - do korčúľ." Pavel máva rúk - hlavne čo najďalej od suspíku. Dan pookrial - sme u prvých chráničov. Na holene. A návlekov na ne. Ako v televízii. Teraz nohavice - a traky. Danovi rastú ramená - s chráničmi. A ostré lakte - s ďalším brnením. Pavel: "Je toho ešte veľa?" Predavač: "Už len pár drobností." Ako chránič na krk, ktorý je viac než dôležitý. A korčule. Toť procedúra. Dan má mrňavú nohu, ale našťastie mu jedny sedia aspon na šírku - trocha miesta na prsty toľko nevadí - dorastú. Do ruky dostáva chránič na zuby. A na hlavu helmu. S celotvárovým krytom, ktorý netlačí na frňák. Chránič na zuby beriem ja. Dánove prácky mizne v rukaviciach. A v tých istých rukaviciach - akurát zvonku - mizne taky shaft palice. Drevo, čo najmäkšie. Dvadsaťpäťku nemajú, ale aspoň tridsiatku - s rovnou čepeľou. Danovi v korčuliach siaha až ku krytej brade, čo je akurát. Všetko? "Už len pásky na holene," upokojuje predavač. "Nech mu nepadajú chrániče - ešte sa dajú pripnúť na suspenzor, ale -" "Jasne, jasne - opasky!" prerušuje Pavel. Teraz už je to fakt všetko. Alebo nie? Dan sa spýtavo otáča späť na začiatok. K vešiaku s dresmi.

Trvalo len pár hodín

A pred nami stojí Dan the star. Pohľad účinkuje. Pavel ho sleduje zasnene - is predčasnou pýchou. Potom sa vracia do reality. "Koľko teda - za to všetko?" pýta sa predavača. Inštinktívne privierajú oči, ako by po mne presídlencov hodil hrsť piesku. Predavač vypočítal, že tento hokejový Dan Pavla príde na ... O niečo málo viac ako 250 Euro. Pavel hlasno vzdychol, otočil sa k nehybne stojacemu Danovi a povedal, "dobrý Dani, sundaj to - ideme domov." Sakra, napadlo ma. Aj predavač nakrčila ústa, ako by zjedol šťaveľ naložený v octe - pokvapkaný citrónom. "Počuješ?" uistil sa Pavel. "Zložiť - a ideme!"

Ako na povel ...

Dan začína revať. Celotvárový kryt zvuk trochu tlmí, takže za plexisklom je asi celkom hluk. Ako reve, na plexi vyprskává sliny a čiňte sople, z čoho - súdim - predavač nemá radosť. Ja tiež nie - cítim sa vinný. "Prečo reve?" obrátil sa na mňa Pavol. "revať by som mal skôr ja."

Aha! Úľava.

Lenže Dan to nechápe. A keď už chápe - neverí. Nepomáhajú ani vyhrážky, že či sa nepřevlékne, s hokejom je koniec. Dobre vie, že koniec s hokejom nebude, kým na sebe udrží výstroj - ak tomu je odhodlaný.

Po chvíli váhania dal dole aspon korčule - s Pavlovou dopomocou.

Predavač chytro navrhuje, že by ho možno presvedčila hokejová taška, do ktorej by si tie veci mohol sám poskladať - a ktorú nakoniec bude tak ako tak potrebovať. Zúfalý a naštvaný Pavel dokupuje hokejovú kábla. V márnej nádeji, že tým Dana zlomí - ale nie. Predavač krčí ramenami, keď podáva účet. Odchádzame. Uplakaný Dan trvá na tom, že ponesie hokejovú tašku, v ktorej ťahá len korčule. Zvyšok uhájil na sebe - ale pre istotu dořvává zvyšky. "Nakoniec to tak hrozné nebolo," spokojne vypočítava Pavel. Rozmýšľam, čo čakal.

Chcel v tom aj spať

Sťažoval si Pavel hneď na druhý deň.
A keď mu mamička vysvetlila, že nesmie, chcel spať aspoň s tým. Ráno sa do výstroja zas obliekol. Chodil v nej celý deň. Kedykoľvek mu Pavol povedal, nech ju dá dole, začal revať. "Stratil som syna," sťažoval si Pavel. "Mám už len revúceho hokejového panáčika." Ako ukázal čas ... Dan len trénoval na prvý tréning.

Prvý tréning

"Proreval," konštatoval Pavel. "Kričal, keď išiel na ľad, reval, keď spadol, reval, keď vstali. Keď s ním chcel porozprávať tréner, pokúsil sa prejsť, spadol - a reval. "

Druhý tréning

"Chcel vynechať - hovoril som to!" pripomenul Pavel. "Celú cestu reval, ale - hokejový čuduj sa svete - keď som ho za ruku viedol k ľadu, čím bližšie sme boli, tým menej reval, až prestal plakať úplne."

Desiaty tréning

"Pred trénerom už by ujeť mohol, ale neuteká - a hlavne nereve."

Po troch mesiacoch

"korčule dozadu lepšie ako som kedy korčuľoval dopredu - a - to nepochopíš - prestrelil bránku!"

Ja: "No - to ale ..." "Chápeš?! Má delo! "

Predvčerom

Som sa Pavla pýtal, či pozeral na Slovensko proti Nórsku. Prisvedčil. "Takže keď zapneš hokej, nevidíš len Dana," uistil som sa. Pavol sa zamyslel, významne vztýčil ukazovák a povedal: "zatiaľ."